Sú rána, keď sa deň ešte poriadne nezačal a ty už cítiš tlak. V hlave si postupne prechádzaš všetko, čo ťa čaká – kto kam ide, čo treba vybaviť, čo nezabudnúť. Popri tom pripravuješ raňajky, chystáš desiatu, hľadáš stratený kus oblečenia a odpovedáš na otázky, ktoré nemajú konca kraja. Niekde medzi tým sa objaví slabý hlások v tvojej hlave: Toto bude poriadne dlhý deň. Budeš nervózne prebiehať od jednej povinnosti k druhej a napokon aj tak nič nebude hotové poriadne. A je vysoko pravdepodobné,  že na teba veľa priestoru nezostane. Ak vôbec nejaký.

Ako začať?

Problém nie je to, že by si nechcela, len jednoducho naozaj nemáš čas alebo energiu. Možno máš ešte malé deti, ktoré ťa potrebujú skoro ku všetkému. Alebo naopak už máš deti väčšie a rada by si sa začala realizovať aj po pracovnej stránke.  Tak či onak, zaťaž na tvojich pleciach ostáva. Niekedy sa to počas dňa trochu uvoľní. Krátky rozhovor pri káve, chvíľa, keď deti odbehnú na aktivitu a ty si na pár minút sadneš. Možno sa zastavíš aj u nás v centre, prehodíš pár viet s niekým, kto to má podobne. Nie je to síce vysnívaná dovolenka,  ale zrazu cítiš, že sa ti o niečo ľahšie dýcha.

A práve o takýchto malých momentoch je aj tento článok. Nie o veľkých zmenách, na ktoré teraz nemáš kapacitu (aj keď sociálne siete sa ťa snažia presvedčiť o opaku). Skôr o drobných veciach, ktoré si vieš všimnúť a dopriať aj uprostred bežného hektického dňa.

1. Krátke zastavenie počas dňa

Nemusí to byť nič veľké ani špeciálne. Niekedy naozaj stačí na chvíľu sa vedome zastaviť. Sadnúť si, oprieť sa (napríklad o stenu) a na pár minút nič neriešiť. Bez mobilu a hlavne bez toho, že by si „medzitým ešte niečo stihla“. Možno sa ti hneď vynoria ďalšie myšlienky. To je v poriadku. Aj takéto krátke zastavenie dáva telu signál, že nemusí byť stále v pohotovosti.

2. Vedomé dýchanie

Dych je niečo, čo máme stále so sebou, aj keď naň často zabúdame. Skús si počas dňa párkrát všimnúť, ako dýchaš. Skús spomaliť nádych aj výdych, dovoliť si o trochu hlbší nádych a dlhší výdych. Napríklad pri nádychu napočítaj do 4 a pri výdychu do 8. Nemusíš to robiť dlho, ale aj pár takýchto momentov vie jemne znížiť napätie, ktoré sa počas dňa nazbiera.

3.  Reset vonku

Keď je toho veľa, práve toto býva prvé, čo vynecháme. Veď treba ešte naložiť práčku, postaviť polievku, odpísať na správu, rýchlo povysávať…Pritom aj krátka prechádzka (naozaj stačí len koliečko okolo domu) dokáže zmeniť naše aktuálne pocity. Zrazu nie si len v kolotoči úloh, ale aj v priestore, kde sa môžeš nachvíľu uvoľniť. Nemá to byť výkon v zmysle 10 000 krokov alebo útek do hlbín lesa, vlastne vôbec „ďalšia aktivita navyše“. Skôr malá zmena prostredia, ktorá ti môže pomôcť vrátiť sa viac k sebe.

4. Najdôležitejšia otázka

„Čo teraz potrebujem?“ Odpoveď zvyčajne nepríde hneď. Alebo Ťa prekvapí svojou jednoduchosťou – napiť sa, sadnúť si, byť chvíľu ticho. Prípadne si uvedomíš, že by ti pomohlo stretnúť niekoho, kto ťa chápe. Krátky rozhovor či aspoň telefonát, káva a hlavne pocit, že v tom nie si sama. Nie vždy vieme svoju potrebu naplniť hneď. Ale už len to, že ju pomenujeme, mení spôsob, akým k sebe pristupujeme. Ak túto odpoveď dostávame častejšie, môžeme si jej napĺňanie začať plánovať.

5. Spomalenie v jednej veci

Počas dňa robíme veľa vecí automaticky a naraz. Skús si však vybrať jednu z nich a urobiť ju o niečo vedomejšie. Ponúka sa napríklad ranná káva, sprcha či príprava jedla.  Cieľom je dovoliť si aspoň jeden moment, v ktorom nie si len „v pohybe“, ale si naozaj prítomná práve tam, kde si a aj mysľou pri tom, čo aktuálne robíš.

Malé, ale zmysluplné

Možno sa tieto veci zdajú malé.  Avšak každý poznáme, že niekedy nás len „malá vec“ vie doviesť k výbuchu hnevu alebo nás od neho naopak zachrániť. Preto má zmysel urobiť aspoň malú vec ako vôbec žiadnu.  Plus výhodou je, že ti nepridávajú ďalšie úlohy, ale iba pomáhajú nájsť malý časopriestor v dni, ktorý je už aj tak plný.

Ak hľadáš priestor, kde si môžeš na chvíľu oddýchnuť a stretnúť sa s inými rodičmi, u nás v centre vytvárame aktivity, kde je na to prirodzene priestor.