Rok v Ruke s humorom aj vážne

Hlavný program oslavy patril tradičnej narodeninovej prezentácii, ktorú pripravili štatutárky centra Alžbeta a Lenka. Po úvodnom príhovore Alžbety prevzala slovo Lenka a pozvala hostí na spoločné obzretie sa za uplynulým rokom.

Prezentácia bola, ako už býva zvykom, interaktívna, vtipná, ale aj dojemná. Nechýbal ani narodeninový kvíz s otázkami zo zákulisia fungovania centra. Napríklad: Koľkokrát vyrušili Alžbetu deti pri písaní výročnej správy? Možnosti odpovede boli tri – ani raz, trikrát alebo viac ako tisíckrát. Pri počte detí, ktoré sa v centre každý deň pohybujú, asi nie je ťažké uhádnuť správnu odpoveď.

Humor pomáha udržať pozornosť nielen dospelých, ale aj detí, ktorých je na takýchto stretnutiach vždy dosť. Za odľahčenými otázkami sa však skrýva aj kus každodennej reality komunitného centra, v ktorom sa práca, rodinný život a vzťahy často prirodzene prelínajú.

Spoločne sme sa pozreli na to, čo sa nám za posledný rok podarilo, ako centrum hospodárilo aj aké plány má na nasledujúce obdobie. Východiskom bola výročná správa, ktorá mapuje naše aktivity, výsledky i hospodárenie. Jej tlačená podoba bola hosťom k dispozícii počas celého podujatia a každý, kto chcel nahliadnuť hlbšie do fungovania Ruky, mal príležitosť začítať sa do nej.

Výročnú správu si môžete prečítať aj online. →

Keď sa z podpory stane osobný vzťah

Po prezentácii sa hosťom prihovoril primátor mesta Bytča Miroslav Minárčik. Centru odovzdal ďakovný list za dlhoročnú činnosť a prácu pre rodiny s deťmi a poďakoval za všetko, čo Ruka v ruke pre mesto robí.

Osobitne nás potešili jeho slová, že sa cíti byť súčasťou Ruky v ruke a že je pre neho srdcovou záležitosťou. Práve takéto vyjadrenie je pre nás dôkazom, že sa nám za osem rokov podarilo vybudovať niečo, čo presahuje rámec jednotlivých aktivít či podujatí – vzájomnú dôveru a vzťah k miestu, ktoré má v meste svoje miesto.

Ako počas stretnutia pripomenula Lenka, Bytča je prostredím, v ktorom si ľudia dôveru získavajú postupne. O to viac si vážime, že sa nám vďaka dlhodobej a poctivej práci darí budovať vzťahy, ktoré majú pevné základy.

Dôvera totiž nevzniká zo dňa na deň. Rastie z opakovaných stretnutí, spoľahlivosti a skúsenosti, že sa na seba môžeme navzájom obrátiť.

Lenka, štatutárka centra

Ďakovný list od mesta preto nevnímame len ako ocenenie práce nášho tímu. Patrí všetkým, ktorí Ruku v ruke tvoria, podporujú a pomáhajú jej rásť.

Narodeninová torta a spoločné priania

Po oficiálnej časti prišiel čas na tortu, ktorú pre nás upiekla Paulínka, členka tímu. Spoločne sme si zaspievali narodeninovú pieseň, deti sfúkli sviečky a všetci sme nahlas vyslovovali svoje priania Ruke v ruke do ďalšieho roka.

Popri rozhovoroch a občerstvení sa počas celého stretnutia postupne tvoril aj spoločný obraz. Začali ho maľovať deti, no časom sa k nim pridávali aj dospelí. Každý pridal niečo vlastné a obraz sa postupne menil na spoločné dielo. Peknú pripomienku toho, že každý z nás môže prispieť svojím dielom a že výsledok je bohatší, keď ho tvoríme spolu.

Aj samotná oslava bola ukážkou takejto spolupráce.

Čo všetko zvládli dobrovoľníci

  • Pripravili občerstvenie

  • Pomáhali s prípravou priestorov

  • Postarali sa o obsluhu

  • Dohliadali na deti

  • Po skončení sa pustili do upratovania

Každý sa zapojil tak, ako mu to jeho možnosti dovolili. Niekto mohol zostať až do konca, iný sa musel ponáhľať domov uložiť malé deti. Aj to je súčasť živej komunity – hľadať spôsob, ako prispieť, bez ohľadu na to, koľko času máme práve k dispozícii.

Medzi narodeninovými darmi sa objavil aj jeden mimoriadne milý. Naša lektorka a kariérna poradkyňa sa rozhodla venovať Ruke v ruke tri bezplatné kurzy, ktoré uskutoční bez nároku na honorár. Aj takto vyzerá podpora, ktorá nám umožňuje rozvíjať naše aktivity a prinášať ľuďom nové príležitosti.

Ruka v ruke tvoria ľudia

Oslava sa napokon vrátila k tomu, čím sa začala – k rozhovorom, stretnutiam a spoločnému času. Bez zhonu, bez potreby niečo stihnúť. Jednoducho sme boli spolu a užívali si vzťahy, ktoré sa za tie roky vytvorili.

Keď sa dnes obzrieme za ôsmimi rokmi Ruky, vidíme množstvo aktivít, podujatí, projektov a výsledkov. Na narodeninovej oslave sa stretli ľudia, ktorí sa poznajú roky, aj takí, ktorí k nám zavítali len nedávno. Pri jednom stole sa rozprávali rodičia s malými deťmi, inde sa nad spoločným obrazom stretli deti s dospelými a počas rozhovorov sa prirodzene spoznávali noví ľudia. Ruka v ruke totiž nie je to uzavretá skupina, ktorej zloženie sa nemení. Niektorí sú s nami od začiatku, iní prichádzajú na určitý čas a ďalší nás ešte len objavia. Menia sa životné situácie, potreby aj záujmy ľudí, ktorí k nám prichádzajú, a spolu s nimi sa vyvíja aj naše centrum. To podstatné však zostáva: vytvárať miesto, kde sa ľudia môžu stretnúť, nájsť prijatie a byť súčasťou komunity, nech už sa ich život práve nachádza v akejkoľvek etape.

Aj narodeninová oslava nám pripomenula, že komunitu netvoria iba tí, ktorí ju organizujú. Tvoria ju všetci, ktorí do nej niečo prinášajú – svoj čas, skúsenosti, nápady, pomoc, podporu alebo jednoducho svoju prítomnosť.

Ďakujeme všetkým, ktorí oslávili ôsme narodeniny s nami, aj tým, ktorí pri nás stoja počas celého roka. Každý z vás je súčasťou príbehu Ruky v ruke. A tešíme sa na všetko, čo spolu napíšeme v jeho ďalšej kapitole.